Stožiar aj veže sú veľmi odolné voči zaťaženiu vo vertikálnej osi. Zákazníci sa nás často pýtajú, či stožiar unesie určitú hmotnosť zariadenia (vyjadrenú v kilogramoch). Odpoveď je takmer vždy kladná – pre statiku stožiarových konštrukcií je totiž oveľa dôležitejšia celková bočná plocha nainštalovaných antén ako ich hmotnosť. Stožiar funguje ako plachta a vytvára veľké odtrhové sily na lanách, ktoré ho napínajú a vychyľujú zo zvislej polohy.
Charakteristickou črtou správne navrhnutej konštrukcie je, že odchýlka od zvislice neprekračuje 1:100 výšky pri maximálnej rýchlosti vetra typickej pre veternú zónu, v ktorej je konštrukcia inštalovaná. Z uvedeného vyplýva, že kľúčovou informáciou pre nás ako výrobcov je predpokladaná veterná zóna a celková bočná plocha plánovaných antén.
Na základe informácií o tom, aké antény plánujete umiestniť na stožiar alebo vežu, a na základe poznania parametrov pozemku vám vieme odporučiť vhodnú sériu konštrukcií. Všeobecné pravidlo hovorí, že rádiové linky vyžadujú tuhé konštrukcie (minimálne náchylné na vychýlenie vetrom), zatiaľ čo všesmerové antény majú v tomto ohľade značnú toleranciu (hoci sú citlivé na malú vzdialenosť medzi anténami). Vysoká tuhosť vyplýva najčastejšie z hmotnosti konštrukcie, čo sa zase premieta do ceny. Stojí preto za zváženie, či a akú veľkú tuhosť skutočne potrebujeme – aby sme neplatili viac, než je potrebné.
Ďalším faktorom, ktorý stojí za zváženie, je rezerva pevnosti pre budúce rozšírenie sústavy antén. V prípade stožiarov je zvýšenie nosnosti relatívne jednoduché – v určitom rozsahu sa obmedzuje na výmenu lán za hrubšie a posilnenie kotviacich prvkov. V prípade veží takáto možnosť neexistuje. Najslabším prvkom je zvyčajne segment pri zemi a prípadné rozšírenie – ak nebola od začiatku zabezpečená rezerva – znamená jeho výmenu, a tým pádom aj demontáž celej veže.